Sme tesne po voľbách a tie nám opäť ukázali niekoľko našich čŕt. Prvou z nich je, tak ako píšem v nadpise, sme národom sedliakov. Nedokážeme sa ako národ pozerať ďalej ako za koniec svojho nosa a naše individuálne starosti a frustrácie sú dôležitejšie než celkový obraz Slovenska. Druhou a o to viac emotívnejšou stránkou,  ktoré nám voľby ukázali je, že máme obrovské rozdiely v názoroch na budúcnosť krajiny.. Treťou, pomerne dlho a zaryto ignorovanou hrozbou je, že žijeme v krajine, ktorá je pod silným útokom.Občas o ňom padne zmienka, spoločnosť sa možno pozastaví, ale dlhodobo ho prehliadame, hoci naň upozorňujú  bezpečnostní analytici. Jeho súčasťou sú nielen ľudia, ktorí sa opäť dostávajú do parlamentných lavíc, ale aj mnohí iní. Ale nepredbiehajme.

Kto je víťazom volieb? 

Veľa ľudí sa v nedeľu vyjadrilo, že víťazom volieb je v skutočnosti Peter Pellegrini a jeho HLAS, pretože môže byť tou najdrahšou nevestou v histórii. No je tomu skutočne tak? Môj osobný názor je, že Pellegrini môže byť najväčším porazeným.

Smer – získal najväčšie percento hlasov. Fascinuje ma ako Róbert Fico, z ktorého po posledných prehratých voľbách bola iba alkoholická troska, sa dokázal dostať naspäť na koňa a stiahnuť si k sebe svojich voličov. Veľa ľudí povie, že Smer má svoju voličskú základňu, ktorá sa nemení. Nie som o tom vôbec presvedčený. Samozrejme, musím brať do úvahy tvrdé jadro voličov, ktoré za tie roky majú a táto skutočnosť sa síce tak skoro nezmení, no.veľkú časť ich voličov si na svoju stranu získal samotný Peter Pellegrini. Napriek tomu Fico dosiahol výsledok 22,95%, efektívne dokázal so svojou stranou kanibalizovať Republiku, Kotlebu či Sme Rodinu. Ukazuje nám to obraz toho, že našim občanom nezáleží, že má táto strana bezmála 250 korupčných káuz, v hodnote sedem miliárd. Napriek tomu, že ich volebný program bol na úrovni prváka na politológií, našli sa aj takí, ktorým stačí, že je im sympatický a s programom si hlavu nerobia.

OĽANO alias Igor s.r.o. si splnila všetky svoje priania. Igor Matovič nechcel byť v skutočnosti nikdy premiérom. Jeho politická strana je skvelý podnikateľský projekt, ktorý až do týchto volieb, zarábal každé štyri roky peniaze a nebolo nutné pre ne robiť nič iné, iba kričať a ukazovať prstom na ostatných. Táto stratégia mala svoj zmysel, a musím povedať že keby to bol iba Igor a pár jeho kamarátov na úrovni 5,1% tak by som obavy nemal. No za výhru SMERU sa predovšetkým zaslúžilo práve OĽANO. Víťazstvo v minulých voľbách, ktoré bolo v skutočnosti prehrou pre OĽANO samotné, postavilo Matoviča pred nemožnú situáciu a ešte aj do náročného obdobia práve začínajúceho sa lockdownu. Napriek všetkým problémom ktoré dokázal spôsobiť v posledných rokoch, neschopnosťou spolupráce hoci aj s upratovačkou Národnej rady a teda aj napriek nulovému potenciálu vládnuť, dokázal znehodnotiť 9% potenciálne demokratických hlasov vo svoj prospech. Úplne perfektné riešenie, keďže si ho nikto nevezme na krk v koalícii, môže sedieť v parlamente ďalšie štyri roky a zhrabnúť nielen svoj finančný príspevok na voľby, ale aj pravidelný príjem, na ktorý sa mu zložíme všetci po všetkých tých lapsusoch, čo dokázal. Samozrejme, keďže išiel do volieb v koalícii s inými zoskupeniami, bude musieť časť z prostriedkov za voľby nechať aj svojim partnerom. No Igor je opäť tam, kde chcel byť vždy a nabudúce to zase môže rozbehnúť sám a pokračovať v podnikateľskom pláne. Druhá polovica Igorovej partie je rovnako spokojná. Do ďalších volieb to podľa môjho názoru skúsi Kresťanská Únia opäť sama, ak si teda Igor s pani Záborskou nenájdu novú lásku, alebo spoločného nepriateľa.. Záborská môže byť tiež spokojná, dostala ďalšie štyri roky, kedy bude môcť útočiť na ženské maternice. V prípade úspechu ju to možno posilní natoľko, aby mohla iným siahať na práva a slobody. Či bude úspešná, nie je vôbec podstatné z hľadiska voliča, pretože ako nám dokázala táto “volebná koalícia”, slovenskému voličovi nezáleží, že jej koaličný potenciál je na úrovni absolútnej zimy. Hlavne krik do megafónu, ukazovanie prstom, či útoky na práva ostatných fascinuje ich základňu.

SNS – Jediný svojho druhu, Kapitán Olízaných Výložiek  Andej Danko, nepotrebuje k víťazstvu vo voľbách veľa. 5% je presne to čo očakával. Na poslednú chvíľu dokázal odlákať voličov Republiky, tváriac sa ako chrumkavejšia verzia fašistov. Andrej je pripravený napochodovať do koalície aj s Igorom Matovičom, ak by to znamenalo že sa opäť môže prilepiť na krajinu ako hladné dieťa na cecok. No víťazstvom pre Andreja je to, že on nemusí s nikým vôbec vyjednávať. V tejto chvíli si iba musí počkať si na čas, kedy mu Róbertko zatelefonuje že sa spolieha na jeho bozky a Andrej veľmi rád pôjde, aby si pri Robkovi mohli spolu s Ľuboškom Blahom hrkútať v jednej izbe. SNS je jasným dôkazom, že síce nevedieť poskladať súvislú vetu, nie je potrebné na to, aby človek obsadil parlamentnú lavicu. Najskôr stačí vedieť len zapnúť prednú kameru na telefóne a dostatočne hlasno kričať a ukazovať prstom a slovenskému voličovi to bohato stačí.

Aliancia – Teraz si poviete “No moment! Aliancia nie je v parlamente.”, a máte pravdu. No napriek tomu sú víťazom volieb. Aliancia ako experiment si potrebovala overiť či ruská a maďarská propaganda na Slovensku môžu fungovať. A fakt, že sa takmer pretlačili do parlamentu a nikto sa ani nepokúsil ich vzrast zastaviť, im dal pocítiť, že ich pokus sa dá považovať za úspech. Kolaboranti ako Blaha, Uhrík či Danko na tom majú samozrejme veľký podiel. No predstava že by to naozaj zvládli a dosiahli tých 5%, bez toho žeby sme boli schopní si to uvedomiť je úplne strašidelná. Aliancia nám ukázala že slovenskému voličovi nezáleží na pozadí strany, pokiaľ produkuje proruské a protisystémové názory.

Z týchto štyroch víťazov volieb, tri strany zásadne pracujú s konšpiračnou a dezinformačnou scénou. OĽANO sa k tejto strane síce nehlási, no Igorove nákupy Sputniku a množstvo jeho platených trollov v diskusiách na internete by ma občas aj presvedčili o opaku. No víťazom sú tri strany, ktoré nie sú len hrozbou pre naše budúce smerovanie na Západ, či Východ.  Tieto tri strany sú nebezpečím pre demokraciu ako takú vo svojej podstate. Niekoľko pamätníkov tu stále s nasadenými ružovými okuliarmi, sníva o tom ako super bol “komunizmus”, mýliac si ho so socializmom, napriek tomu sa chcú doň opäť vrátiť. Nie sme od toho svojim spôsobom ďaleko. Autokracia je jeden z možných scenárov nadchádzajúcich rokov. Je úplne možné že miesto východného, či západného smerovania, si to v najbližších rokoch namierime na Juh. Orbánovským smerom Felvidéku. Ako hovorí Arpád Soltész, ak Fico tú možnosť dostane, úplne pokojne môže začať najbližšie štyri roky stavať svoju hrádzu. No nie proti extrémizmu, ale proti tomu aby už nemusel opustiť premiérsku stoličku.

Kto je porazeným?

Tlačilo sa mi na jazyk, že je ním slovenský národ. A je to teda isto pravda, no najsmutnejšie je, že si to neuvedomujú a dobrovoľne sme sa ho vzdali. Vzdali sa svojej budúcnosti ale aj svojich práv. Ale aj o tom je demokracia. Tak ako tie práva máš, môžeš ich aj dobrovoľne zahodiť vo voľbách v prospech kandidátov patriacim na smetisko politických dejín. Jediné čo ma na tom trápi je, že niekto sa pri tom práve pokúsi odovzdávať aj moje práva. A to ja, teda vôbec nepripustím.

A teda nám zostáva pozrieť sa ešte kto je porazeným týchto volieb.

HLAS – Pellegrini môže byť najdrahšia nevesta na svete. Jeho pozícia je v súčasnosti najhoršia zo všetkých. Je to on, kto rozhodne, na ktorú stranu sa vláda postaví. Resp. nepovedal by som že len Pellegrini samotný, ale jeho strana. Tam totiž viazne celá pointa. Môžeme polemizovať o tom či má dobrý alebo neutrálny vzťah s Ficom. Myslím si, že on si najviac zo všetkých vo svojej strane uvedomuje, že Fico je toxickým človekom, ktorý mu neprinesie nič dobré. Skôr naopak. A to by si mali uvedomiť aj ich predstavitelia, hoci si to pravdepodobne aj uvedomujú. Ak Hlas pôjde do koalície so Smerom, jedna vec je nevyhnutná a tou je, že Smer ostatne ako opakovane vo svojej histórii, začne kanibalizovať svojho partnera, až pokým Pellegirni nestratí všetkých, ktorých má okolo seba. Urobil to s každým svojim politickým partnerom a neviem si predstaviť prečo by Peter mal byť iný. Ak si nemyslíte že je to jednoduché, zamyslite sa nad tým, že veľká časť Hlasu sú bývalí členovia a poverenci Smeru. 250 korupčných kauz, sedem prehajdákaných miliardách, a naivne si myslíme, že nemá ich “Alma mater”  žiadnu špinu vhodnú na vydieranie? Fico samozrejme Petrovi môže ponúknuť prezidentské kreslo, napriek tomu si Pellegrini pevne dúfam uvedomuje, že to kreslo by pre neho nebolo isté a ak by prehral tak mu nezostane ani strana ani kreslo a pochybujem, že mu ich sestra požičia..

Existujú aj viac možností.  Podľa môjho názoru lepšia pre Slovensko, no takmer rovnako bolestivá. Ak by jamkatý náhodou našiel v skrini svoju chrbtovú kosť, stále môže ísť do vlády v opačnom zložení. Splniť svoje predvolebné sľuby, v ktorých hovoril že chce strany radšej spájať a ísť na stranu PS, SAS a KDH. Neviem, či PS je aktuálne schopné odložiť ego a ponúknuť mu aj stoličku premiéra. No aj keby tomu tak bolo, Peter má stále jeden obrovský problém. Jeho bývalý koaličný partner a učiteľ bude búšiť do stromu až pokým mu nepadnú poslanecké jablká a aj v tejto situácii spraví všetko preto aby skanibalizoval svojho potomka. Hotová sociálna demokracia a jej tvár..

Toto sú reálne dve možnosti, ktoré HLAS má a obe v konečnom dôsledku vyzerajú ako povestný Damoklov meč. Hlas nám síce ukázal, že na dobrý výsledok vo voľbách vám stačia jamky na lícach. Je otázne, či nám ukáže štátnický krok alebo pochovanie demokracie.

Stále existuje ešte možnosť, síce nie veľmi pravdepobodná a to, že sa “jamkatý” zatne a nepôjde s nikým, no politické harakiri v podobe ďalších volieb si najskôr nespraví. Poslednou možnosťou, ktorá je len mojim zbožným želaním a nikdy sa nevyplní je, že ak to Fico naozaj postaví, tak sa nájdu štyria až piati poslanci s nejakým pozostatkom chrbtovej kosti, a prestúpia inam, čím by ho nechali vládnuť v menšine. Je to pravdepodobné? Nie, keby tomu mám dať číselnú pravdepodobnosť, tak za tou desatinnou čiarkou by bolo príliši veľa núl. Existuje to ako možnosť na papieri? Technicky vzaté áno. Ostáva len čakať.

PS – strana ktorú volilo najviac demokraticky zmýšľajúcich voličov v našej krajine, je na druhom mieste, naozaj, medzi porazenými. Aby mali čo i len šancu na to, postaviť vládu miesto Fica, sa Šimečka musí vzdať premiérskeho kresla. A ani to nie je isté, či bude stačiť. No ak aj by sa mu to podarilo a presvedčil by Pellegriniho na spoluprácu, stvoria ľavicovo-pravicovo konzervatívny zlepenec o ktorom bude môcť Fico opäť len vykrikovať že je to len umelý. A Fico dobre vie na základe svojich skúseností, že by to fungovalo. PSko nám ukázalo že síce máme veľkú časť voličov, ktorí majú záujem o progresívnu stranu, no majorita si nevie predstaviť stranu. ktorá navrhuje aj reálne riešenia. Tak isto ako nechcú čítať program. Napriek tomu že vo veľa veciach s programom PSka nesúhlasím, som v tej minorite, ktorá ho ćítala celý.  Víťazmi volieb sú strany bez programu. Ale s veľmi dobre vycvičenými ukazovákmi a veľkými ústami.

SaS či KDH v tejto chvíli nepokladám ani za víťazov, ani porazených. Oni sú aktuálne radi, že vôbec sú. SaS má, našťastie malé, ale silné jadro voličov a KDH sú strana ktorá si prilákala úplne najobyčajnešieho voliča. Ten typ ľudí, ktorý majú radi sucháre každý deň, lebo sa tak píše v knihe. Veď kresťanskí demokrati sú presne rovnakí ako ten pokrm. Keď ich zjete, nasýtite sa, no pôžitok z toho nemáte žiadny.

Demokracia bude zvrhnutá demokratickými prostriedkami. Slovensko je pod útokom. 

Jedna zaujímavá vec ktorá sa ešte počas volieb ukázala, bol exit poll. Ten dramaticky predpovedal výhru PSka a opäť sa dramaticky mýlil. Prečo je tomu vlastne tak? Hovorí sa o chybnej metodológii, no ja si myslím že je to inak. Útok ktorému čelíme, spôsobil že slovenský volič už neverí ani ľuďom tvoriacim prieskum. Samotní voliči víťaza volieb sa evidentne hanbia za svoju voľbu, pretože boli prakticky jediní, ktorí sa k nej v exit polle neprihlásili.

Dezinformačná kampaň ktorá roky prebieha na Slovensku, vytvorila atmosféru takej nedôvery, že už si ľudia neveria ani vo vlastnej voľbe. A najhoršie je, že to funguje. Blaha, či Danko sú v parlamente a ak postavia vládu, môžu aktívne kolaborovať s Orbánom či Putinom.

Je čas začať niečo robiť. Pretože ak s touto situáciou nezačala vláda niečo robiť doteraz, tak s tým asi ťažko začne až po voľbách. Či si, nebodaj myslíte, že sa spojí Záborská, Blaha a Danko a spoločne vytvoria oddiel kyber ochrany? To by som rád videl, ale pochybujem, že je to v záujme ktoréhokoľvek z nich.

Počas Covidu si ľudia hovorili “ale veď tých ukričaných je málo, len sú hluční”,  a potom si to povedali opäť aj na začiatku vojny, a teraz pred voľbami zas. Problémom je, že všetci tí krikľúni sa pomaly spájajú do väčšej hmoty obludných rozmerov. Nemôžeme ďalej zatvárať oči, ale pozrieť sa na realitu, ktorá nastáva..

Média sú prvé ktoré musia zasiahnuť. Bez rozdielu od veľkosti vplyvu aktuálne fungujú dvomi spôsobmi. Buď majú diskusiu všade úplne vypnutú, alebo ju nemoderujú. To prvé riešenie zabraňuje ruským trollom aby sa prekrikovali a dehonestovali tak prácu iných, no bráni to aj slušnej diskusii medzi slušnými diskutérmi. To druhé riešenie, násobne horšie, je motivované chamtivosťou a lenivosťou. V domnienke že im to vytvorí väčší dosah, sa média nesnažia diskusiu regulovať a vedome si tak chovajú trolie farmy, ktoré im  v náletoch útočia na temer každú správu, ktorú vydajú. Vedúci a predstavitelia médií, prestaňte už zatvárať oči pred faktom, že ten dosah ktorý tím získate je umelý a uvidia ho akurát iní trollovia a ktovie aké indické účty. Je potrebné začať diskusie moderovať, Nestojí to toľko peňazí, ten jeden alebo dvaja brigádnici ktorí sa tomu môžu venovať, stoja drobné, v porovnaní so škodami ktoré nastanú, ak polka vašich novinárov stratí novinársky preukaz, lebo sme tam pustili Fica. Keď tú diskusiu zvládne moderovať menšia organizácia, o dvoch či troch ľuďoch – no s porovnateľným dosahom – tak to musíte zvládnuť aj vy.

No nie len médiá si musia vytiahnuť hlavu z piesku a prestať sa tváriť ako vystrašený pštros.. Aj my, slušná časť tejto spoločnosti sa musíme prestať skrývať. Musíme prestať zatvárať oči pred faktami, ktoré sa nám ukazujú v celej svojej nahote. Ruská dezinformačná kampaň je v plnom prúde. Sú ovplyvnení vaši kamaráti, susedia či rodina. Každý kúsok odporu je dôležitý. Už dávno nie je pravda že je ich len pá,r ale sú hluční. Nechali sme ich pôsobiť tak dlho, až sa pretlačili do popredia. Bojujte s trolmi, vysvetľujte ľuďom objektívne fakty a je to potrebné robiť to, aj za cenu toho že sa možno občas pohádate s dobrým kamarátom, či príbuzným..

Je zrejme na čase aby sme ako občianska spoločnosť, založili vlastné systémy obrany. Druhý deň rozmýšľam, čo musíme spraviť a ako to musíme spraviť. Niekoľko takých organizácií funguje, no bohužiaľ sú malé a slabé v tejto chvíli. Musíme prestať spať a začať bojovať. Snáď nie je ešte neskoro.