Hogwarts Legacy, ak ste o tejto hre za posledných niekoľko týždňov nepočuli, tak asi nemáte internet. Prvá otázka, ktorá sa ponúka je, prečo píšem recenziu na ktorú už jednu nenapísal iba Donald Trump? Nuž pravda je taká že milujem vesmír Harryho Pottera a od vydania Hogwarts Legacy som mal čas hrať len veľmi prechodne a teda nedokázal som hru dohrať až doteraz. Pravda je tiež že ju mám v pláne prejsť ešte niekoľko krát ale s tým ako dlho mi všetko trvá, som sa rozhodol túto recenziu vydať na niekoľko dielov aby vôbec vyšla keď je ešte relevantná.
V nasledujúcom texte nájdete moje dojmy a možno sa tam sem tam objaví miniatúrny spoiler, urobím však všetko čo je v mojich silách aby som sa vyvaroval veľkým, príbehovým spoilerom.
Príbeh
Hra je zasadená v rokoch 1890-1891, teda takmer presne 100 rokov pred Kameňom Mudrcov. Hlavná postava prichádza do sveta čarodejníkov v piatom ročníku, čo je teda neštandardné, ale z príbehového hľadiska je to pomerne príjemné riešenie problému jedenásťročných detí bojujúcich s temnými čarodejníkmi a magickými bytosťami. Vizuálny úvod je prekrásny a hra nestráca čas s uvedením hráča do hlavného príbehu. Niekoľko minút teda strávite mimo Rokfortu učením sa základných mechaník hry od skákania cez prvé súboje až po základné hlavolamy.
Následne už prichádzame do Rokfortu kde sa zaradíte do svojej fakulty. V hre je mini test ale Rokfortský Klobúk bude rešpektovať váš názor ak by sa vám výsledok testu nepáčil.
Hra ponúka mnoho vedľajších príbehov, niektoré sú smutné, niektoré sú strašidelné a do niektorých sa ľahko zamilujete. Nechápte ma zle, scenáristi nie sú žiadni géniovia, ak ste čítali alebo hrali dosť scifi a fantasy hier, veľa príbehov dokážete čítať dopredu. Napriek tomu však nie sú príliš klišé, aby to bolo rušivé.
Hlavný príbeh je dobre pripravený mix záhad. Väčšina postáv v hlavnom či vedľajšom príbehu sú priamočiare. Zlé postavy sú zlé od začiatku, dobré sú dobré. Veľa veľkých príbehových zvratov rozhodne neočakávajte. Napriek tomu si postavy, ktoré si máte obľúbiť, veľmi ľahko obľúbite.
Celkovo by som to zhrnul jednoducho. Príbeh je krásne rozšírenie vesmíru Harryho Pottera, no aj keď tento vesmír nepoznáte, je dostatočne uspokojivý na to aby ste si príbehovú stránku hry dobre užili.
Gameplay, muchy a grafika
Hru som hral na PC, vzhľadom na obmedzenia môjho stroja, som z nej nedokázal vytiahnuť úplný grafický vrchol. No aj na priemerných nastaveniach je hra vizuálne prekrásna no budete sa musieť preniesť cez niekoľko vizuálnych chýb. Občas sa stane že vám v príbehovej scéne kamera zaberie most miesto postavy, ktorá rozpráva a teda miesto výrazov tváre nejakého rarárška sa pozeráte na výraz tváre tehly, no takéto chybičky nie sú problém ktoré by ovplyvnili zážitok z hry.
Čo ma neskutočne iritovalo, dokiaľ som sa s tým nenaučil pracovať, je zameriavací systém pri súbojoch. Niekedy si lieta ako sa mu zachce, inokedy nefunguje vôbec. Aby som to uviedol na pravú mieru, hru som hral na ovládači, nie myšou a klávesnicou, čo podľa viacerých ľudí bola chyba a ja môžem povedať, že rozumiem prečo. No toto je presne jedna z tých hier, ktoré si ten ovládač pýtajú a nie len preto že je naplánovaná na každú konzolu, ktorá existuje.
Mimo tohto je však hra vďačná. Hlavolamy sú zaujímavé a pracujú s prostredím tak, ako sa dá pracovať len v hre plnej mágie, pretože nie všetko je také ako to vyzerá a mnohokrát sa musíte na niečo pozrieť aj z niekoľkých uhlov, pretože keď hlavolam vymýšľa čarodejník, obyčajné dvere nemusia vždy byť len pri stene.
Rokfort a jeho okolie sú jedným slovom, očarujúce. Hra ponúka desiatky, priam až stovky referencií na miesta a postavy z kníh. Od predkov známych čarodejníkov z kníh a filmov až po samotných duchov. Ak chcete objaviť všetky tajomstvá Rokfortu, zaberie vám to naozaj veľa času. No ak ste ako ja a chcete hru dokončiť na 100%, budete velmi sklamaní. Aspoň ja som teda bol. Hra je robená v pseudo RPG štýle, za úrovne získavate talentové body a maximálna úroveň, ktorú môžete dosiahnuť je 40. Posledný talentový bod schovaný za touto úrovňou však nezískate bez toho aby ste dokončili hlavný príbeh, čo je obrovským sklamaním, pretože ja osobne rád ukončujem poslednú misiu až potom, čo splním všetko, čo hra ponúka. Ďalšia vec schovaná za dokončením hlavného príbehu je posledná vedľajšia úloha, tá netrvá dlhšie ako minútu, no nestrávte hodiny hľadaním toho čo ste preskočili tak ako ja.
No hra vás vie zdržat aj príjemným spôsobom. Teda dokiaľ na niektoré tajomstvá neprídete, tak sú príšerne frustrujúce ale ten moment, pri ktorom si človek povie “ja hlupák”, je hrozne uspokojivý. Vie o tom svoje povedať môj najväčší nepriateľ, skákajúca truhlica s okom na vrchnáku. Jej otvorenie je tak primitívna vec, že keď som na to konečne prišiel, tak som si skoro rozbil hlavu vlastnou dlaňou.
Obtiažnosť hry je pomerne podpriemerná. Ja som teda nehral hry aktívne niekoľko mesiacov, pretože som na to nemal čas, no mám rád výzvy a hral som teda na najvyžšej obtiažnosti. Prvú zhruba hodinu to bolo náročné, dokiaľ som si zvykal na ovládanie a zle spracovaný zameriavací systém, no akonáhle som sa preniesol cez toto, hra bola až hlúpo jednoduchá. Nepriatelia sú našťastie do určitej úrovne škálovaní podľa tej vašej, takže sa dlhšiu dobu nestane, že prídete do oblasti kde všetkých zničíte pár mávnutiami prútika, no ak dosiahnete takmer maximálnu úroveň, ktorú na ukončenie hry rozhodne nepotrebujete, posledná misia bude smutným sklamaním. Hlavný záporák je žalostne slabučký a aj ak by ste si s ním nevedeli poradiť, hra vám ponúka sadu elixírov, vďaka ktorým zničíte akéhokoľvek nepriateľa v priebehu sekúnd. Akurát nesmiete byť leniví si ich pripraviť vopred.
Na záver spomeniem ešte systém inventára, na ktorý sa sťažuje viacero ľudí. Inventár má dve podoby. Jeden je na zberateľské veci, úlohové predmety a suroviny do elixírov, tento je neobmedzený. Druhý je na vašu výbavu, zbroj, oblečenie alebo akokoľvek inak by ste to chceli nazvať, ten je obmedzený len na cca 20 kúskov a dá sa rozšíriť riešením špecifickej úlohy “Merlins Trial” alebo teda “Merlinova Skúška”, tých je rozsypaných po mape niečo cez sto kusov a umožňujú vám inventár rozšíriť až na 40 miest. S miestom v inventári som nemal problém takmer nikdy, pretože som odhaľoval zákutia a do obchodu predať nepotrebné predmety, to bolo vždy na skok. A ak sa náhodou aj stalo že som našiel viac predmetov ako unesiem, vyhodiť niekoľko zelených hlúpostí zaberie pár sekúnd. Viem si však predstaviť, že ak sa ponáhľate, tak miesto vám bude občas chýbať, čo môže spôsobiť, že hlavne na začiatku vám budú chýbať galeóny.
Väčší problém s Merlinovou skúškou som mal pri steam achievemente, ktorý vyžaduje aby ste splnili všetky. Hra totiž na maximálnu veľkosť batohu nepotrebuje, aby ste našli každý jeden a akonáhle dokončíte posledný, tie čo vám chýbajú sa prestanú na mape zobrazovať. Avšak tu vám dám užitočnú radu. Ak si mapu oddialite na maximum, zobrazí vám, čo všetko ste ešte nezozbierali v jednotlivých oblastiach.
Suma sumárum, ak milujete svet Harryho Pottera ako ja, hra vás pohltí od začiatku do konca a chybičky jej odpustíte. No ak hľadáte len slušné RPG na odreagovanie, Hogwarts Legacy môže byť pre vás stále skvelým zážitkom. Mám v okolí niekoľko ľudí čo o Harry Potter vesmíre nevedia zhola nič, no vďaka tejto hre sa do jeho príbehov ponorili s vášňou.
Celkové hodnotenie:
Pre skalných fanúšikov Harryho Potter: 9/10
Pre bežného hráča RPG žánru: 7/10
Neviem sa dočkať dvojky, ktorá snáď prinesie aj zaujímavo spracovaný metlobal.