Asi sa pýtate, čo robí „Najväčší športovo zábavný park na Slovensku“ v sekcii Gastro? Ono je to tak, že Bounce Park neponúka iba možnosť vycucať energiu z vašich ratolestí, nájdete v ňom aj možnosť im tú energiu vrátiť v podobe „reštaurácie“.
Uvádzam to do úvodzoviek pretože sám som si nie istý či je to vhodné označenie, napriek tomu že ho oni používajú.
Oháňajú sa totiž menom „Mamma Mia“, čo aby ľudia žijúcich mimo regiónu pochopili, bola istú dobu pomerne nadpriemerná reštaurácia v priemyselnej zóne Banskej Bystrici.
V skutočnosti zariadenie, ktoré nájdete v Bounce Parku je niečo medzi fast foodom a „táckarňou“. No akokoľvek moje slová môžu znieť negatívne, nemyslím si že je to zle. Bounce Park je v prvom rade miesto kam beriete deti, alebo svoje vnútorné deti, vyblázniť sa. Aj vzhľadom na to, koncepcia jedálneho lístka dáva zmysel. Pizza, burger, hotdog, rezeň, šalát a palacinky. Nič viac nie je naozaj potrebné.
V Bounce Parku sme strávili asi štyri hodiny, čo samozrejme vyvrcholilo jedlom. „Reštaurácia“ ponúka aj malý detský kútik bez poplatku, ak pri ňom však chcete sedieť, musíte si vybrať menej rušný deň ako my (boli sme v nedeľu), pretože chytiť pri ňom stôl pôsobí ako umenie.
Keďže ide o táckareň, všetko si objednávate priamo pri pulte. Obsluha bola veľmi milá a ochotná. Jedlo nie je predpripravené a na čakanie vám dajú pípač prezývaný tiež pager. To dáva zmysel, pretože ľudia sa pohybujú po celom komplexe a na jedlo sa v rušných hodinách môže čakať pomerne dlho.
My sme si objednávali po najväčšom návale a síce pred nami vyšli jedna alebo dve objednávky, no nečakali sme dlhšie ako 15 minút. Na čerstvo pripravené jedlo je to pomerne primeraný čas. Musím vyzdvihnúť aj to, že kuchyňa (aspoň tá časť do ktorej vidno) aj jedáleň vyzerali čisto, čo po celodennej prevádzke určite nie je na škodu. Ak by to teda neznamenalo že sme boli prvý zákazníci dňa. To sme dozaista neboli, pretože som v priebehu štyroch hodín okrem trampolín a preliezok videl aj veľa ľudí s táckami.
Pre dnešnú skúšku sme si zvolili kombináciu pizza Quattro formaggi, pizza Margherita a palacinky nutela – banán so šľahačkou. Kto ma pozná vie, že na palacinkách som závislý. Osobne som podľa palaciniek schopný vyhodnotiť podnik ale radšej to nerobím, pretože potom by všetci robili iba vymakané palacinky a na ostatné by kašľali. Začnime teda pizzou.
Margherita, aj Quattro Formagi je pečená na pomerne štandardnú „slovenskú“ normu, povedal by som že má najbližšie newyorkskému štýlu. Jedálny lístok tvrdí, že používajú Mozzarellu a musím povedať že to asi naozaj mozzarella je, ale o jej kvalite mám isté pochybnosti a podľa ťahavosti by ma neprekvapilo keby bola zmiešaná s iným produktom. Syr teda neurazí, ale ani neohúri. Naopak, čo bolo podľa mňa veľmi slabé miesto, bol základ. Obe pizze mi prišli veľmi suché. Lauren si pochvalovala výber syrov na Quattro formagi a musím povedať že tá určite chutila lepšie ako Margherita ale to bolo hlavne preto že štyri druhy syra celkom dobre kryjú slabučký základ.
No na Margheritu má názor aj naša lokálna expertka na detské menu, Princezná. Keď sme sa jej spýtali čo na ňu povie zhodnotila to takto:
„Dobrá 👍.“
Ďakujeme za vsuvku, Princezná. No naspäť k môjmu egotripu. Zatiaľ, čo som čakal na to, aby som zo seba spravil odpadkový kôš zo zvyškov pizze, venoval som sa svojim palacinkám. V tomto smere im nemám čo vyčítať, povedal by som že palacinky sú pripravované čerstvé, žiadna mikrovolnná rúra, ani chladnička. Úplne som si nie istý šľahačkou, ale podľa chuti to nebola určite fľaška bakelitu plná zázrakov. Keby podnik hodnotím len na základe palaciniek, tak im pravdepodobne dám veľmi vysoké hodnotenie.
No samozrejme musím hodnotiť ako celok. Pizza je v súčastnosti podľa mňa slabšie miesto, nenadchne, ani neurazí. Keď prevádzku navštívite s deťmi, bude to stačiť. Čo samozrejme podľa mňa nie je dosť, pretože pizzu v podobnej cene dokážete kúpiť v omnoho lepšej kvalite. Naopak, ak máte radi palacinky, nemusíte sa hanbiť objednať ich sebe alebo svojim deťom a keď si ich neviete obhájiť pre seba, objednajte ich aspoň svojim vnútorným ratolestiam. Uznávam, urobil som chybu že som nevyskúšal burger, no určite sa do Bounce Parku ešte vrátim, takže rozhodne bude aj druhá šanca.
Celkovo by som povedal že sa nemusíte báť v Bounce Parku najesť, keď už tam ste. No pokiaľ dnes uvažujete kam sa ísť najesť a vašou prioritou nie je vymakaný detský kútik, rozhodne to za extra zachádzku nestojí.
Ak by som bol Michellin, tak podnik určite hviezdu nedostane. Ale ja nie som Michellin, ja som Roman z PROPUP-u a PROPUP hviezdu tiež nedostanú, aspoň zatiaľ. Keby mám dať svoj názor do čísiel tak to radšej nespravím, no ak by ste na tom naozaj trvali tak poviem 6,485 z možných 12,349.
Na záver by som sa rád ešte ospravedlnil, úplne som zabudol spraviť viac fotiek takže väčšinu z nich ťahám zo stránky bounce parku, sľubujem že sa nabudúce polepším.
