Reštaurácia s názvom NIXA je novootvorená prevádzka v priestoroch niekdajšej reštaurácie Bowling. Skôr ako začnem, odpoviem na otázku, ktorú sa nikto nepýtal, prečo je tento článok označený ako prvá časť? Jednoduchá odpoveď je, išli sme na návštevu nepripravení. Ale tak poďme po poradí.
Reštaurácia ako som už vravel je urobená v bývalej prevádzke reštaurácie Bowling, interiérovo sa veľa nezmenilo, čo nie je nevyhnutne zlé, pretože interiér je pomerne pekný. Exteriérovo je to už horšie, jedno tabuľové T-čko s nalepeným jedálnym lístkom a dvere, ktoré vítajú otváracími hodinami pre jednu zaniknutú prevádzku a druhú novovzniknutú, nevzbudzujú príliš veľa dôvery.
Na stole ma vydesil nápojový lístok od Kofoly s rukou dopísanými cenami. Hneď na to na mňa skočilo denné menu v plastovom obale (nebudete tomu veriť) tiež od Kofoly. Po prvotnom šoku k nám však prišla obsluha ktorá bola veľmi milá. Opýtal som sa jej či by som mohol vidieť normálny jedálny lístok, na čo mi bolo odpovedané že budeme robiť z reštaurácie aj druhú časť pretože ho ešte nemajú hotový kvôli “problémom v reklamke”. Aspoň nám predala zázvorovú limonádu z výčapu, ktorá na moje počudovanie chutila dobre.
Keby som chcel byť veľký hnidopich, tak sa opýtam, prečo si reštaurácie nerobia lístky vo formáte, ktorý vedia kedykoľvek upraviť a natlačiť si nanovo. Ale prečo by som to robil? Veď zmeny v jedálnom lístku sa predsa nerobia takmer nikdy.
Objednali sme si teda z denného menu.
Šošovicovú polievku som neochutnal ale Ďuri ktorý mi robil sprievod si ju chválil. Bola vraj hustá a chutne pripravená.
Ochutnal som však rezeň aj “kašu”. Neviem teda či kašu dávať do úvodzoviek alebo nie pretože si nie som istý o akú gastronomickú tvorbu tu bol pokus. Na mlieku sa šetrilo a teda kaša bola pomerne dosť suchá. Rezeň suchý nebol no mal veľmi zvláštnu olejovú pachuť na konci, podľa čoho súdim že si zaplával vo friťáku.
Druhé experimentálne jedlo ktoré som zvolil bola Šunková Pizza. V tomto prípade je veľmi náročné zadefinovať štýl do ktorého sa kuchár pokúšal dostať, povedal by som že to bolo skôr, čo pec dá. Paradajkový základ bol len na oko. Syr okolo mozarelly ani nechodil, na čo mi možno mnoho ľudí povie, že dnes sa mozarella nedáva na každú dobrú pizzu, s čím by som mohol aj súhlasiť, keď je daný syr dobrý. Šunka bola asi najlepšia časť z danej pizze. Tu môžem povedať, že je to pokus o pizzu, len preto aby pizza bola. Čomu by som trochu aj rozumel, vzhľadom na to že sú pod prevádzkou bowlingu ale vzhľadom na otváracie hodiny som si nie istý že je to ich cieľovka.
Zhodou okolností sme prišli v deň kedy palacinky boli na dennom menu a teda som si ich samozrejme nemohol nechať ujsť, aj keď som vedel že to bude výzva vzhľadom na to že majú nahradiť obedové hlavné jedlo.
A musím povedať, že mix bakelitovej šľahačky, čokoladových zázrakov z fľašky, kúpenského lekváru a to celé presypané cukrom, vytvorili spolu perfektný základ pre kapitána cukrovku. Ráno som si nebol úprimne istý či sa mi nebudú rojiť včely okolo zadku. “Ale Roman palacinky sú dezert, majú byť sladké…” Áno jasné, majú byť sladké ale toto keby nechám zjesť dieťa tak najprv bude 3 dni bez spánku ťahať moje auto a potom dostane hyperglykemický šok.
Návštevu by som teda celkovo zhodnotil nasledovne. Reštaurácia NIXA je sídlisková reštaurácia s potenciálom slušne existovať. Je evidentné že sú otvorený iba pár dní a majú na čom ešte pracovať. V súčasnosti by som povedal že ak pracujete v okolí a chcete jednoduchý, rýchly obed, tak neurazí ale asi tam nebudete jesť každý deň. Nie je to však reštaurácia, na ktorú by som čo i len pomyslel, keď sa budem rozhodovať kam niekoho vziať.
